Cardiology Letters Vol.29, No.2, p.85–92, 2020

Aepress.sk

Cardiology Letters

Cardiology Letters Vol.29, No.2, p.85–92, 2020

Journal info

Select Journal

Journals

Bratislava Medical Journal Endocrine Regulations General Physiology and Biophysics Neoplasma Acta Virologica Studia Psychologica Cardiology Letters 2022 2021 2020 Psychológia a patopsych. dieťaťa Kovove Materialy-Metallic Materials Slovenská hudba

Webshop Cart

Your Cart is currently empty.

Info: Your browser does not accept cookies. To put products into your cart and purchase them you need to enable cookies.

Cardiology Letters Vol.29, No.2, p.85–92, 2020
Title: Transmurálna disperzia komorovej repolarizácie a jej vzťah k výskytu malígnych komorových arytmií u pacientov po infarkte myokardu / Transmural dispersion of ventricular repolarization and its relation to incidence of malignant ventricular arrhythmias in
Author: P. Michálek, S.B. Hatahet,M. Svetlošák, P. Margitfalvi, I. Waczulíková, S. Trnovec, A. Böhm, O. Beňačka, R. Hatala

Abstract: Východiská: Potenciál využitia merania T-peak to T-end (TpTe) intervalu ako elektrokardiografického (ekg) parametra odrážajúceho transmurálnu disperziu komorovej repolarizácie (TDR), za účelom identifikácie pacientov s rizikom malígnych komorových arytmií (MKA) pre lepšiu selekciu kandidátov primárnej prevencie (PP) náhlej srdcovej smrti (NSS) pomocou implantovateľného kardioverter-defibrilátora (ICD) zostáva naďalej nejasný. Ciele: Primárnym cieľom tejto práce bolo sledovať vzťah medzi trvaním TpTe intervalu na pokojovom 12-zvodovom elektrokardiograme (EKG) a výskytom MKA, ktoré viedli k adekvátnej intervencii ICD systému (AI). Sekundárnym cieľom bolo vyhodnotiť vzťah týchto a ďalších klinických parametrov k celkovej úmrtnosti. Metodika: Zaradili sme 243 konzekutívnych pacientov so závažnou systolickou dysfunkciou ľavej komory (ĽK) po infarkte myokardu (IM) s jednodutinovým ICD implantovaným v rámci PP NSS v jednom implantačnom centre. Vyradení boli pacienti s akýmkoľvek iným ochorením, ktoré by mohlo interferovať s indikáciou implantácie ICD. Primárne sledované intervaly sa merali manuálne v súlade s akceptovanou metodológiou. Údaje o intervenciách ICD sa čerpali z interogácie zariadení počas pravidelných ambulantných kontrol. Mortalitné údaje pochádzali z databázy poisťovní a regulačných orgánov. Výsledky: Nenašli sme významný vzťah medzi trvaním TpTe intervalu a výskytom MKA (71,5 ms u pacientov s MKA vs. 70 ms u pacientov bez MKA; p = 0,408). To platilo aj pre korigovaný TpTe interval (TpTec) a pomer intervalov TpTe ku QT (76,3 ms vs. 76,5 ms; p = 0,539 a 0,178 vs. 0,181; p = 0,547 v uvedenom poradí). Rovnako sme nezistili významný rozdiel medzi dĺžkou intervalov TpTe, TpTec a TpTe/QT pri analýze podľa celkového prežívania (71,5 ms v skupine zomretých pacientov vs. 70 ms v skupine prežívajúcich pacientov, HR 1,01; 95 % CI 0,99 – 1,02; p = 0,715; 76,3 ms vs. 76,5 ms; HR 1,01; 95 % CI 0,99 – 1,02; p = 0,208 a 0,178 vs. 0,186; p = 0,129 v uvedenom poradí). Medzi významné faktory ovplyvňujúce mortalitu patrili: vyšší vek (HR 1,06; 95 % CI 1,04 – 1,09; p 0,001), nižšia ejekčná frakcia ĽK (HR 0,93; 95 % CI 0,89 – 0,97; p = 0,001), vyššia hodnota sérového kreatinínu (HR 1,01; 95 % CI 1,01 – 1,02; p0,001), nižšia glomerulárna filtrácia (HR 0,98; 95 % CI 0,97 – 0,99; p a paradoxne nižšie BMI (HR 0,94; 95 % CI 0,89 – 0,98; p = 0,009). Zistili sme 1,7-násobne vyššie riziko úmrtia u diabetikov (HR 1,67; 95 % CI 1,05 – 2,66; p = 0,031), avšak nebol zaznamenaný významný rozdiel medzi prežívaním fajčiarov a nefajčiarov (HR 0,84; 95 % CI 0,40 – 1,75; p = 0,642). Signifikantne lepšie mali trojročné prežívanie pacienti v skupine s AI v porovnaní so skupinou bez AI (92,7 % vs. 75,5 %; p = 0,022 v uvedenom poradí). Záver: U pacientov so systolickou dysfunkciou po IM sme nezistili významný rozdiel v sledovaných ekg parametroch TDR (TpTe, TpTec) v skupinách podľa prítomnosti malígnych komorových arytmií (vyjadrených AI ICD) a celkovej úmrtnosti. Zaznamenali sme rozdiely v niektorých známych klinických prediktoroch mortality v tejto populácii pacientov. Obr. 2, Tab. 2, Lit. 35. Abstract. Background: Potential of using the T-peak to T-end (TpTe) interval as an electrocardiographic parameter reflecting the transmural dispersion of ventricular repolarization (TDR) to identify patients (pts.) with higher risk of malignant ventricular arrhythmias (MVA) for better selection of candidates for implantable cardioverter-defibrillator (ICD) in primary prevention (PP) of sudden cardiac death (SCD) remains controversial. Objective: The primary objective of this study was to investigate the relationship between the TpTe interval on a resting 12-lead electrocardiogram (ECG) and the incidence of MVA resulting in appropriate ICD intervention (AI). The secondary objective was to assess its relationship to overall mortality and analyze other clinical mortality predictors. Methods: A total of 243 consecutive pts. with severe left ventricular (LV) systolic dysfunction after myocardial infarction (MI) with a single chamber ICD in PP of SCD from one implantation center were included. We excluded all pts. with any other disease that could interfere with the indication of ICD implantation. Primarily investigated intervals were measured manually in accordance with accepted methodology. Data on ICD interventions were acquired from device interrogation during regular outpatient controls. Mortality data were collected from the database of insurance and regulatory authorities. Results: We did not find a significant relationship between the duration of the TpTe interval and the incidence of MVA (71.5 ms in pts. with MVA vs. 70 ms in pts. without MVA; p=0.408). Similar results were obtained for the corrected TpTe interval (TpTec) and the ratio of TpTe to QT interval (76.3 ms vs. 76.5 ms; p=0.539 and 0.178 vs. 0.181; p=0.547, respectively). There was also no significant difference between the duration of TpTe, TpTec and TpTe/QT ratio in pts. groups by overall mortality (71.5 ms in the deceased group vs. 70 ms in the survivors group; HR 1.01; 95% CI, 0.99 to 1.02; p=0.715, 76.3 ms vs. 76.5 ms; HR 1.01; 95% CI, 0.99 to 1.02; p=0.208 and 0.178 vs. 0.186; p=0.129, respectively). Significant factors affecting mortality included: higher age (HR 1.06; 95% CI, 1.04 to 1.09; p0.001), lower ejection fraction of LV (HR 0.93; 95% CI, 0.89 to 0.97; p=0.001), higher serum creatinine (HR 1.01; 95% CI, 1.01 to 1.02; p .001), lower glomerular filtration rate (HR 0.98; 95% CI, 0.97 to 0.99; p 0.001), higher heart rate (HR 1.02; 95% CI, 1.00 to 1.03; p=0.024) and paradoxically lower BMI (HR 0.94; 95% CI, 0.89 to 0.98; p=0.009). There was a 1.7-fold higher risk of death in pts. with diabetes (HR 1.67; 95% CI, 1.05 to 2.66; p=0.031). No significant difference in survival between smokers and non-smokers was observed (HR 0.84; 95% CI, 0.40 to 1.75; p=0.642). Three-year survival rate was significantly better in the group with AI compared to the non-AI group (92.7% vs. 75.5%; p=0.022, respectively). Conclusion: This study suggests no significant change in either overall or MVA-free survival associated with ECG parameters reflecting TDR (TpTe, TpTec) in patients with systolic dysfunction after MI and ICD implanted for primary prevention, but differences in some known clinical prognostic factors associated with overall survival were found. Fig. 2, Tab. 2, Ref. 35.

Keywords:
	Published online: 13-May-2020
Year: 2020, Volume: 29, Issue: 2	Page From: 85, Page To: 92
doi:10.4149/Cardiol_2020_2_5
	download file

© AEPress s.r.o
Copyright notice: For any permission to reproduce, archive or otherwise use the documents in the ELiS, please contact AEP.