Cardiology Letters Vol.29, No.4, p.229–234, 2020

Abstrakt. Úvod: Ejekčná frakcia ľavej komory je nielen dôležitý prognostický parameter, ale často slúži ako kritérium pri rôznych kardiologických a kardiochirurgických indikáciách. Napriek tomu, že v echokardiografii sa odporúča stanoviť EF ĽK pomocou obkresľovania myokardu, v praxi sa stále a často stretávame s jednoduchým vizuálnym odhadovaním. Chybne určená EF ĽK môže zásadným spôsobom zmeniť klinický osud pacienta.
Ciele: Cieľom práce bolo určiť rozptyl hodnôt EF ĽK, stanovených deviatimi echokardiografistami pomocou vizuálneho odhadu u konkrétneho pacienta. Sekundárnym cieľom bolo určiť, aký je podiel pacientov, u ktorých sa jednotliví vyšetrujúci medzi sebou nezhodujú na zaradení do skupiny s EF ĽK > 35 %, respektíve EF ĽK ≤ 35 % a porovnať to s výsledkami pri posunutí hranice na EF ĽK 40 %.
Metódy: Z archivovaných echokardiografických videoslučiek každého pacienta sme zostavili jednu komplexnú videoslučku, ktorá obsahovala po sebe dostupné štandardné projekcie. Následne sme pod anonymným číslom rozoslali videoslučky deviatim vyšetrujúcim, ktorý určovali EF ĽK vizuálnym odhadom.
Výsledky: Vyšetrili sme 49 pacientov. Priemerný rozptyl hodnoty EF ĽK stanovenej deviatimi vyšetrujúcimi u jedného pacienta bol 23 % ± 2 (95 % IS). Pri zaradení konkrétneho pacienta do skupiny s EF ĽK > 35 %, alebo do skupiny s EF ĽK ≤ 35 % nastala zhoda iba u 56 % pacientov. U zvyšných 44 % pacientov nenastal absolútny konsenzus vyšetrujúcich, do ktorej skupiny pacienta zaradiť. Podobný výsledok sme pozorovali aj pri zaraďovaní pacientov do skupiny s EF ĽK > 40 %, respektíve EF ĽK ≤ 40 %, avšak s tým rozdielom, že pri posunutí hranice na EF ĽK 40 % dochádzalo k takýmto diskrepanciám na úkor väčšinou jedného (nie konkrétneho) vyšetrujúceho.
Záver: Vizuálne odhadovanie EF ĽK vedie k vysokým interindividuálnym rozdielom, ktoré môžu zásadným spôsobom zmeniť terapeutické rozhodnutia. Zdá sa, že jednoduché zaradenie pacienta do skupiny s tzv. HFrEF alebo do skupiny HFmrEF je koherentnejšie vo výsledkoch. Obr. 8, Lit. 10, on-line full text (Free, PDF) www.cardiologyletters.sk

Abstract. Introduction: Left ventricular ejection fraction (LVEF) is an important prognostic parameter and plays a role in indication of many cardiologic and cardiosurgery interventions. Despite a recommendation to assess LVEF by bi-plane Simpson’s method, it is still very common to evaluate LVEF by visual estimation. Wrongly estimated LVEF can fundamentally change the clinical destiny of the patient.
Aims: To evaluate the dispersion of LVEF values assessed in a certain patient by nine experienced echocadiography examiners. A secondary aim was to evalute the proportion of patients in which the examiners were not able to sort into groups with LVEF > 35% or LVEF ≤ 35% respectively. Then compare this finding with a new cut-off point of LVEF 40%.
Methods: From each patient one complex videoloop was made containing all available echocardiographic projections. Subsequently these videoloops were sent to nine echocardiography examiners, who evaluated the LVEF visualy.
Results: 49 patients were examined. The average dispersion of LVEF values assessed by nine examiners in one patient was 23% ± 2 (95% CI). The consistency in grouping patients to a group with LVEF > 35 or LVEF ≤ 35% respectively was only in 56% of patients. In the remaining 44% there was no absolute consensus to which group they belonged. A similiar result was observed when the cut-off value was changed to LVEF 40%. However the difference was that in the LVEF 40% cut-off value this discrepancy was mainly due to one (but not always the same) examiner.
Conclusion: Visual estimation of LVEF leads to great inter-individual variability, which can radically change the therapeutic decisions. It seems that a simple clustering of the patients into a group of HFrEF (heart failure with reduced ejection fraction) or HFmrEF (heart failure with moderate reduced ejection fraction) is more coherent in the results. Fig. 8, Ref. 10, on-line full text (Free, PDF) www.cardiologyletters.sk